Štúdium v zahranićí

Dánsky denník #1: Štúdium v Dánsku, alebo prečo sú Dáni divní?

Pred 10 rokmi som odišiel za prácou do UK do mesta Leeds, po 2 rokoch som ho vystriedal za Škótsko a Edinburgh. Pokračoval som cez Floridu a Bahamy a austrálsku Brisbane. Svoju viac menej pracovnú cestu som zavŕšil na univerzite v Dánsku.

Mal som 23, Slovensko bolo také všelijaké a nijaké a cítil som, že potrebujem zmenu, výzvu a niečo zažiť. Chcel som v živote niečo dosiahnuť, no nevedel som, kde začať. Dlhšie som pracoval a hlavne cestoval po svete ako krupiér v Casínach. Noci som trávil s ľudmi roznych rás, spoločenských, národností, absolvoval som tisíce rozhovorov, vypočul stovky životných príbehov a dostal desiatky životných rád. Dostal som sa vśak do bodu, kedy som cítil, že chcem od života viac. Chcel som sa „posunúť“. Škola u nás doma ma nikdy nebavila, známky som mal priemerné. Výšku som na Slovensku nikdy neriešil, mal som s našim školstvom celkom bohatú a viac ako 15 ročnú skúsenosť.

Až som v rádiu postrehol rozhovor o živote v Dánsku. Spomínali takisto konkrétne možnosti na štúdium v Dánsku. Vraveli o odlišnom systéme výučby, zameranom na prax a priamo v rámci štúdia spomenuli aj pracovné stáže po celom svete. Veľmi ma to zaujalo, a bol to prvý impulz, vďaka ktorému som sa rozhodol pre štúdium v Dánsku, konkrétne v meste Aalborg na škole UCN – University College of Northern Denmark. Začal som zbierať potrebné informácie a po čase som to do Dánska šiel skúsiť. V tom období sa chodilo študovať skôr do Anglicka, USA a Austrálie. Dánsko a Škandinávia bola pre nás všetkých doma na Slovensku skôr neznámou. Školou som prechádzal skôr úspešne, prácu som mal stabilnú a na naše pomery a na to, že som bol stále iba študent aj veľmi dobre zaplatenú (…fakt som mal 12 eur na hod. za umývanie riadu, r. 2009).

Niekedy v piatom semestri, sme so spolužiakom z Čiech začali premýšľať, čím to je, že na dánskych školách študuje tak málo Slovákov a Čechov, keďže univerzity ponúkajú kvalitné štúdium. Nevedia o tom, nechce sa im do sveta? Chceli sme ich o možnostiach štúdia v tejto severskej krajine informovať. Po skoro piatich rokov v Dánsku a návrate domov sme založili agentúru Scandinavian study a dodnes (2020/21) pomáhame slovenským a českým študentom s prijatím na štúdium v Dánsku.

V nasledujúcich Blogoch som zaznamenal moje zážitky a moje osobnú skúsenosť z tejto škandinávskej krajiny, názory samotných Dánov a ich predstavu ako žiť šťastne a takisto moju vlastnú skúsenosť na škole a celkovo môj názor na univerzitné štúdium v Dánsku.

DÁNSKO NA PRVÝ POHĽAD

Škandinávia je plná prekvapení a keď máte oči otvorené, nastaví zrkadlo mnohému ako veci robíme u nás doma. Prvou vecou bolo, že v Dánsku som našiel skutočne sociálny štát (ako cudzinec a študent, čo by bola u nás krkolomná kombinácia, no v Dánsku stále veľmi dobrá kvalita života).

V bežných životných situáciách som si všimol ľudí, ktorí sú hrdí na svoju krajinu (na narodeninovom stole nemôže chýbať dánska vlajočka) a spoločne pracujú (bez korupcie a kamarátskych skratiek) na tom, aby bola dokonalejšia. Okrem dobrých platov a tisícky rôznych štátnych príspevkov, ktoré mi prvoplánovo ukázalo Dánsko, si Dáni najviac cenia rovnováhu medzi voľným a pracovným časom. Pre mňa ako študenta, to bol takisto ich školský systém, ktorý patrí do prvej 3-jky na svete, no k tomu sa vrátim detailnejšie nižšie.

DIVNÍ DÁNI

Dáni sú tak zvláštne v pohode, až sa zdajú byť čudní! Vážne. Dokonca pre cudzincov organizujú kurzy s názvom: „Prečo sú Dáni divní?“ Aby ste pochopili viac ich mentalitu. Prišli sme na jednu z nich so spolužiakmi a tam nám pán z miestneho úradu (všetko je sústredené v úradoch – Komunne) spolu so sociológom s vážnou tvárou vysvetľovali dôvody pre nás nepochopiteľných prejavov a správania sa domácich. Pedagógovia prídu kľudne do školy v teplákoch – v pohode.

Počas prednášky sa vyzujú, aby mali proste pohodlie – v pohode. V práci sa chcú cítiť uvoľnene, ako doma – v pohode.  Na druhej strane, keď sa idú večer zabaviť, na drink, všetci sa vyobliekajú do biznis odevov – v pohode. Všetko, ale úplne každá maličkosť v Dánsku je rozhodovaná „skupinovo“. Diskusie na škole, v úradoch, vo firmách, každý (skutočne až po poslednú upratovačku) má čo povedať k danej veci a zaujať stanovisko – v pohode. Je pravda, že majú menej slnka a viac zamračenej oblohy, z ktorej často mrholí. Slnko si nahrádzajú u nich veľmi populárnym soláriom no a na to, aby podporili tvorbu pigmentu jedia veľa mrkvy. Hlavne ženy a dievčatá majú so sebou v škole, či v práci boxy so zásobou mrkvy na celý deň, chrúmu ju neustále – v pohode.

Je to taký stereotyp, že Severania sa zdajú byť chladní. Nie je to len archetyp ale aj skutočnosť, s ktorou sa stretnete už na hraniciach. Niet divu, je to predsa severský národ, nie sú to Španieli, alebo Taliani… Najlepším spôsobom ako sa k nim dostať bližšie a včleniť sa do ich spoločnosti, je cez športové kluby. Dáni sú posadnutý športom a zdravou výživou a je to najlepší spôsob, ako ich spoznať a začať s nimi komunikovať na osobnejšej ako len zdvorilostnej úrovni.

Dáni sú proste potichu, úplne všade. Asi najviac to pocítite v mestskej hromadnej doprave. V autobusoch je úplne ticho.  Jediný koho budete počuť rozprávať sú buď deti, zahraniční študenti, alebo prisťahovalci – vážne.

Je na každom, či sa nakoniec vráti späť na Slovensko, ale podľa mňa je efektívne pre nás všetkých, keď sa takto „svetom oťukaní“ ľudia vracajú späť do svojej rodnej krajiny a dokážu ju obohatiť inými odvážnejšími názormi, skúsenosťami a pomáhajú vytvoriť systém, ktorý bude snáď dokonalejší, ako ten súčasný. Stojí to za to a ak chcete, budem rád ak ma budete kontaktovať .(romanhutira@gmail.com)

Dánsko a celá Škandinávia sú skvélo fungujúci región a verím, že sa o tom budete mať možnosť presvedčiť na vlastnej koži aj Vy. Čítajte viac v Blogu#2.