Prišiel ten čas. Bol si prijatý na svoju vysnívanú univerzitu v zahraničí. Letenky máš kúpené, ubytovanie vybavené. Už sa iba zbaliť a ísť. Ale sú tu stále tie obavy a myšlienky: „Zvládnem to vôbec?“ „Čo to robím?“ „Kam to idem?“ „Mal som radšej ostať na Slovensku“.
Neboj sa, každý z nás, čo sa raz rozhodol odísť od rodičov a dokonca aj do inej krajiny si tým prešiel. Ja som bola pred rokom presne v takej istej pozícii ako si teraz ty.
Keď som v júli konečne dostala vyrozumenie z Dánska, že som bola oficiálne prijatá, nesmierne som sa tešila. Konečne po mesiacoch zháňania dokumentov, prípravy na prijímacie skúšky a pohovor, som to zvládla. No a teraz som sa mohla pustiť do ďalšieho vybavovania: ubytovanie, cesta a sťahovanie. Veci, s ktorými som nemala absolútne žiadnu predchádzajúcu skúsenosť. Ubytovanie som si našla relatívne rýchlo a aj napriek tomu, že som nevedela do čoho idem, som bola rada, že som mala o jedno rozhodnutie menej. Cesta a balenie už neboli problém, keďže som sa rozhodla ísť autom.
No a keď už všetko bolo vybavené a mohla som si konečne vydýchnuť a tešiť sa na novú kapitolu prišli tie spomínané obavy. Čo mi v hlave rezonovalo najviac boli otázky, či to je to správe rozhodnutie, či si po týždni nepoviem, že to nie je pre mňa a či vôbec to je to, čo chcem. V týchto momentoch, kedy váhate, musíte prestať počúvať váš strach a začať počúvať, čo vám hovorí vaše srdce. Iba tak zistíte, čo skutočne je to správne rozhodnutie.
V živote to tak býva, že pred veľkými rozhodnutiami, ktoré môžu zmeniť váš život sa vám bude zdať, že tam kde ste teraz je dobre. Tak prečo by ste vôbec mali meniť niečo, čo je dobré? Máte dobrých kamarátov, tak prečo od nich odísť? Páči sa vám tam, kde bývate, lebo máte oporu a podporu vašich rodičov, tak prečo sa odsťahovať? Vyznáte sa v meste v ktorom bývate, poznáte kultúru, jazyk, tak prečo ísť do niečoho neznámeho? No, ak máte pocit, že je niečo dobre a necháte to tak, ako to je, nikdy nezistíte, či to náhodou môže byť ešte lepšie.
A presne to sa stalo, keď som prišla do Dánska! Zistila som, že to môže a je ešte lepšie. Zo začiatku to bolo možno trošku mätúce, predsa len si treba zvyknúť na nové mesto, nový vzdelávací systém, nových ľudí, no napriek tomu to bolo všetko stále lepšie. Takže, ako hovorím, mať obavy je úplne normálne a prirodzené. Predsa len nevieš do čoho ideš. No, aj napriek tomu treba prestať počúvať svoj strach a ísť za tým, čo skutočne chceš.😊