Rozhodnúť sa začať študovať v zahraničí je veľmi smelé rozhodnutie, ktoré častokrát prichádza s veľkou dávkou entuziazmu a nadšenia. No ako sa odchod do vysnívanej krajiny blíži, začnú prevažovať hlavne obavy a oprávnený strach z neznámeho. Problémom však je, že tieto obavy s blížiacim sa odchodom pomaly prerastajú do iracionálneho strachu, ktorý môže mnoho ľudí zbytočne vystresovať. Ja som pred začiatkom môjho štúdia nebola výnimkou a preto som sa rozhodla týmto príspevkom upokojiť všetkých mojich ,,spolustresorov‘‘, a opísať, čo sa v skutočnosti vykľulo z mojich obáv.
Nenájdem si žiadnych kamarátov
Môžeme sa tváriť a myslieť si, že sme akokoľvek vyspelí a samostatní, no každý z nás potrebuje v živote nejakú osobu, s ktorou sa môže zasmiať, poradiť, porozprávať sa alebo tráviť voľný čas. Keďže v zahraničí s tebou nie je tvoja rodina, tvoji kamaráti hrajú o to dôležitejšiu úlohu. Preto bola toto jedna z mojich najväčších obáv. Bude ma tam mať niekto rád? Budem niekomu sympatická? Čo keď už budú všetci poskupinkovaní a ostanem sama? Čuduj sa svete, nebola som jediná, kto sa rozhodol ísť sám do zahraničia. Keďže na začiatku semestra bolo na univerzite veľmi veľa nových ľudí, ktorí taktiež ešte nemali žiadnych nových kamošov, boli oveľa viac otvorení, čo robilo zoznamovanie ľahším. Naša univerzita nás tiež nenechala v štichu a zorganizovala množstvo aktivít zameraných na spoznanie sa. Jasné, že som sa nespriatelila s každým jedným človekom, ktorého som stretla, ale našla som si tam svoju partiu, s ktorými mi je veľmi dobre a navzájom si pomáhame.
Môj tip: Na začiatku skús naozaj vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a buď otvorený voči novým ľuďom, proaktívne sa spolužiakom prihováraj a uvidíš, že nájdeš toho najlepšieho kamoša. Ako bonus k tomu si precvičíš svoje komunikačné schopnosti.
Učivo bude príliš ťažké a ešte k tomu budem mať problémy s jazykom
Nový vzdelávací systém a cudzí jazyk je jedna z vecí, ktoré ma do zahraničia lákali, ale zároveň boli aj mojím strašiakom, lebo: Čo ak to bude príliš ťažké a čo ak tomu nebudem rozumieť? V podstate som sa išla hodiť do neznámych vôd a to ešte k tomu v cudzom jazyku. Ako však vysvitlo, v prvom semestri sa učia iba základy a do všetkého sa robí úvod, čo je ľahko zvládnuteľné aj z jazykového hľadiska. Potom som si na systém a jazyk navykla a nemala som problém pustiť sa v nasledujúcom semestri do ťažších a komplexnejších predmetov. Okrem toho boli profesori veľmi ochotní a milí, pripravení zodpovedať akúkoľvek otázku, lebo im naozaj záležalo na tom, aby sme učivu rozumeli.
Môj tip: Po každej prednáške si prejdi poznámky a zisti, či niečomu nerozumieš a pri ďalšej prednáške sa na to hneď opýtaj buď spolužiakov, alebo profesorov. Keď si budeš veci prechádzať pravidelne, zvládneš to ľavou zadnou. Čo sa týka jazyka, komunikuj, komunikuj, komunikuj a neboj sa robiť chyby.
Nenájdem si tam žiadnu prácu
Čo ak ma nebudú chcieť zamestnať, lebo som zo zahraničia? Budem sa vedieť vyjadriť na pohovore? Budem vedieť pokryť všetky moje náklady? Toto bola asi jedna z mojich najväčších obáv. Jasné, že prácu som si nenašla hneď v prvý deň, ale stačilo si pozrieť pár pracovných búrz na internete a popýtať sa domácich, či mi nevedia nejako poradiť a už som mohla nastúpiť do práce. Na začiatku to nebolo nič prevratné, ale vyšlo to na pokrytie všetkých nákladov a ešte som k tomu od vlády dostala študentskú podporu, takže som tam bola v kľude, že som zabezpečená.
Môj tip: Chop sa každej príležitosti a nebuď výberavý. Nikto sa hneď z fleku nestane veľkým manažérom. Študentské práce a brigády ťa tiež dokážu obohatiť o množstvo skúseností, no zase z iného prostredia. Pracuj na sebe a postupne si hľadaj lepšiu a lepšiu prácu.
Nezvládnem to a oľutujem moje rozhodnutie
Toto bolo niečo, čo ma strašilo skôr v podvedomí. Bol to strach z toho, či budem schopná sama fungovať v zahraničí a či to všetko zvládnem. Či budem schopná pracovať a zároveň sa učiť, či si tam nájdem svoje miesto a v neposlednom rade, či tam budem šťastná. Zo začiatku som mala pocit, že je toho na mňa trochu veľa naraz. No vysvytlo, že to bol iba prvotný šok a že s trochou premýšľania a plánovania sa dá všetko zvládnuť.
Môj tip: Vždy si vyber tú ťažšiu, ale zároveň aj výhodnejšiu cestu pre teba. Neboj sa prekážok a púšťať sa do nových vecí, aj keď z nich máš strach, pretože sú to práve tie ťažké situácie, pri ktorých prekonáš sám seba získaš to najlepšie.