Štúdium v zahraničí! Kliktni SEM a zisti aké sú hlavné rozdiely.
Studium v Britanii

Rozhovor: Študenti sa boja, že nemajú dobrú angličtinu, ale to nech neriešia!

Zostať doma alebo ísť do zahraničia? Túto otázku si študenti často kladú pred tým, ako si podajú prihlášku na vysokú školu.

Roman Hutira študoval v Dánsku a je spoluzakladateľ agentúry Scandinavian study, ktorá pomáha študentom dostať sa na zahraničné školy a poskytuje im potrebnú pomoc a informácie, aby to mimo domova mali čo najjednoduchšie. S Romanom sme sa rozprávali, aký je rozdiel medzi študovaním na Slovensku a v zahraničí, aké sú všeobecné podmienky na prijatie alebo či sa študenti majú obávať Brexitu. Roman nám dokonca prezradil, nad ktorými školami by mali budúci vysokoškoláci rozmýšľať, ak by chceli študovať kriminológiu.

Sami si prešli tým, čo zažívajú zahraniční študenti a zistili rozdiel medzi štúdiom na Slovensku a v zahraničí. Od podania prihlášky, cez prijatie, odlet do novej krajiny, až po riešenie prvých „problémov“ priamo na mieste.  Agentúru Scandinavian study založili bývalí absolventi univerzít v Dánsku. Keď tam ešte v roku 2009 študovali, videli, že v Dánsku je veľmi málo Slovákov, na škole ich bolo len šesť. Nakoniec začali rozmýšľať, prečo to tak je, keď existujú rôzne agentúry, ktoré pomáhajú študentom dostať sa do zahraničných škôl. „Videli sme to ako možnosť,“ opísal vznik agentúry Scandinavian study Roman Hutira.

Aký je rozdiel medzi štúdiom na Slovensku a v zahraničí?

Na Slovensku funguje niečo také ako subjektovo orientovaná výučba, čo znamená, že sa učíte o tom predmete. Učiteľ vám dá, na vysokej alebo na strednej škole, napríklad knihu organizačná štruktúra a jednoducho naučte sa to, lebo vtedy a vtedy máte z toho písomku. Takýmto spôsobom sa učíte o tom, že čo to znamená makroekonómia. Toto sa učíme u nás. V Dánsku, alebo v zahraničí, sa to volá Problem-Based Learning, alebo problémovo orientovaná výuka, čo znamená, že študenti robia na projektoch v malých skupinách po piatich. Vyberú si nejaký problém, ale nie v negatívnom slova zmysle. Napríklad prečo firma Scandinavian study v západoslovenskom regióne dosahuje takéto výsledky a čo môžu na tom zlepšiť. Následne si rozdelia úlohy, prvý si zoberie makroekonómiu, druhý mikroekonómiu, tretí nejaké kultúrne veci a každý mapuje teóriu a poučky a celé to dajú dokopy. Na základe toho vytvoria analýzu. Toto potom donesú učiteľovi, že toto sme vytvorili, to je náš názor. Na Slovensku sa učíte čisto, čo je to makroekonómia. Ale v zahraničí od prvého dňa robíte malé skupinové projekty. Tam nie je skúškové, ale pravidelne každý mesiac, alebo každé dva týždne odovzdávate projekty. Vedie vás to k tomu, aby ste sa naučili nejako kreatívne rozmýšľať, konštruktívne a nie len memorovať fakty.

Aké výhody má pre študenta štúdium v zahraničí?

Faktické sú angličtina. Ľudia sa boja, pretože vedia angličtinu, ale nepoužívajú ju. Osamostatnenie. Doma ste v takej bavlnke, máte vytvorené nejaké sociálne návyky alebo sociálny kruh, pocit bezpečia, jedlo, teplo domova, dedka, babku, v televízií ide náš jazyk. Sú to super veci, ale to vás v živote neposúva ďalej. Učíte sa v živote iba na veciach, ktoré sú ťažké alebo tvrdé. Pre vás študentov na strednej škole je to maturita, všetci sa toho boja. Druhá vec je, že vás učitelia strašia, no keď to zvládnete, tak idete do ďalšieho levelu. V zahraničí nebudte mať nikoho, kto by vám pomohol, (samozrejme, informácie od nás dostanete) ale budete si musieť nájsť ubytovanie, budete riešiť nejaké konflikty s kamarátmi, všade kde pôjdete, budete musieť rozprávať po anglicky. Trochu sa budete hanbiť, ale budete to musieť prekonať. Ďalšou výhodou je, že je to dobrodružstvo.

Šanca

Keď pôjdete študovať do Nitry na poľnohospodársku, tak je to super, ale veľa dobrodružstva sa za tým neskrýva.V živote sú určité časové okná, kedy by sme mali niečo robiť. V 13-tich až 18-tich ste ešte doma, tak spoznávate svet. Od 19 do nejakých 25 je čas práve na to, ísť do sveta. Svet je veľmi veľký, guľatý, máte šancu spoznať veľmi veľa nových vecí. Žijeme externý svet, nežijeme interný, že si budeme na Facebooku písať a prežívať emocie samostatne. Žijeme externý svet, ktorý je tvorený fyzickými vecami. Chytiť, voňať, počuť, vidieť …toto žijeme. Od tých 19 do 25 je teda fajn ísť do zahraničia. Keď budete mať 25 až 30, možno budete chcieť bábo, dom. V 40-tich až 50-tich už budete vychovávať deti a v 50-tich až 60-tich by ste už v živote mali mať niečo dosiahnuté. 70 to už je jeseň života…

Vy niečo chápete ako výhodu, napríklad že sa študenti osamostatnia, ale niektorí to môžu považovať ako nevýhodu. Ponúkate študentom aj nejakú podporu?

Áno, keď pôjdu študenti cez Scandinavian study a keďže sme si to odžili, tak to nie je len o tom, že vás dostaneme na školu. A práve preto máme veľmi dobrú úspešnosť, 8 z 10 či 9 z 10 závisí v ktorej krajine. Ale tam naša práca nekončí. Každý od nás dostane 40 stránkový manuál, volá sa to Veľký predodletový manuál. Je tam vysvetlené, ako si vybaviť trvalý pobyt, zdravotné poistenie, sociálne poistenie, SIM kartu do telefónu, internet do bytu, káblovku. Sú tam aj nejaké sociálne veci, v ktorom meste je aký klub, čo sa tam dá robiť. Takže od nás dostanú túto pomoc, ale už žiť za nich nemôžeme.

Aké univerzity zastrešujete?

Máme 10 alebo 12 krajín. Začali sme Škandináviou a Dánskom, potom sme prilepili k tomu Fínsko a Švédsko. Lenže tieto krajiny majú limity, aby v jednej triede neštudovalo 60 alebo 30 Slovákov. Potom to by stratilo punc, že je to medzinárodná trieda, tak sme hľadali ešte rôzne alternatívy. Pridali sme k tomu Anglicko, Wales, Nemecko, Španielsko, Island, máme tu aj veľkú univerzitu z Číny, Nórska, Francúzska, Talianska. Školy sú zamerané na technológie, business, medicínu, humanitné vedy, závisí ktorá krajina a aká škola. Máme napríklad aj odbor Forensic science. Čo je celkom podľa mňa zaujímavé, veľa ľudí chcelo predtým študovať cestovný ruch, ale všetko sa zmenilo pod vplyvom všelijakých seriálov ako sú Kosti alebo iných kriminálok. Teraz k nám chodia študenti, že by chceli študovať Forensic science.

Kebyže chcem študovať kriminológiu, tak kam by som mala ísť?

Do Anglicka na Coventry University alebo University of Sunderland. A dokonca je tam aj samostatná kriminológia, criminology with psychology…

Keď sa rozprávame o Anglicku, tak veľa študentov sa obáva Brexitu. Majú sa báť?

Majú, ale bojí s ten, kto nemá všetky informácie. My pracujeme s veľkými inštitúciami, kde je možno 30 percent študentov z Európskej únie, potom z Číny, Afriky. Oni nemôžu z dňa na deň povedať, že skončili sme, dovidenia. Školy vydali memorandu, že na september 2018 (tento nástup) sa nemenia podmienky a rovnaké budú počas celého štúdia. Garantujú vám podmienky, za ktorých nastúpite až pokiaľ doštudujete. Takisto to garantujú na september 2018. Aj keď budete študovať 6 rokov, aj keď budete mimo Británie, budete mať prístup k zdravotnej starostlivosti, sociálnemu poisteniu atď. Ako to bude v septembri 2019 ešte nevedia, sú to dva roky dopredu, ale tieto dva roky minimálne garantujú. Obava je, ale to nás len strašia médiá, práve preto treba ísť von. Fyzicky sa Británia nikde nestratí, to len povie, že sme preč z Európskej únie. Veľa sa toho nezmení. Rozprával som sa o tom s kolegami z Anglicka a jedine čo by sa zmenilo je, že študenti by museli mať vízum. Financovanie by bolo rovnaké i práca.

Aké sú všeobecné podmienky prijatia na školu. Čo treba spĺňať?

Závisí to od krajiny, ale v 80 percentách je to približne rovnaké. Možno sa to však líši v jazykovom certifikáte. Do Dánska stačí certifikát Oxford Online Placement Test, ktorý sa robí cez našu agentúru a je kvázi jednoduchší na úrovni B2. Do Anglicka na väčšinu univerzít treba IELTS z British council. To je už ťažšia skúška, ale my sme registračné centrum British councilu a máme tento certifikát so zľavou. Normálne stojí 200€ a my ho máme o 30€ lacnejší. Treba všade nejaké administratívne veci, ako sken občianskeho preukazu, dobre napísaný motivačný list, referencie a vysvedčenie. Známky úplne nerozhodujú, ale je to jeden z faktorov. Študentov hodnotia aj podľa motivácie, niektoré školy robia takisto pohovo.

Motivačný list treba odovzdať v angličtine, prípadne aj pohovor bude v tomto jazyku?

Áno, ale s tým im pomôžeme. Chceme, aby sa ľudia dostali do sveta, a preto máme takú dobrú úspešnosť. Predpripravíme ich, ukážeme im ako to má vyzerať. Študenti od nás dostanú k prihláške 5 motivačných listov v angličtine, od ľudí ktorí sa tam už dostali. Dáme im aj kópiu referencií. V referenciách stačí, aby učiteľka angličtiny im napísala, že toto je šikovný študent, proaktívny, že v ňom počas štúdia videla potenciál a mal by si spraviť ešte nejakú nadstavbu. Potom hlavne čo k tomu treba, je chuť a odvaha. Tie ostatné administratívne veci, to je všade.

Práveže, či tie administratívne veci nie sú problém, čoho sa študenti obávajú.

Boja sa skôr, že nemajú dobrú angličtinu, ale to nech neriešia. To budeme riešiť na teste. Test študentom nastaví zrkadlo. Dokonca sa dá opakovať a zase opakovať.

Niekedy môže byť problém s uplatnením titulu zo zahraničia.

Ide o akreditáciu štúdia. Školy používajú vďaka Európskej jednotný kreditný systém. Na vysokej škole zbierate kredity a v rámci mobility ľudských zdrojov a pohybu obyvateľstva v Európskej únie, museli zjednoť aj hodnotiaci systém. Preto je to naozaj jednoduché. Keď niekto príde z Maďarska, môže študovať v Poľsku, ak mu uznajú kredity. Francúz môže ísť do Grécka a tak ďalej. To isté platí, ak prídete na Slovensko a máte dokončeného bakalára, lenže chcete pokračovať v magisterskom štúdiu tu. Môžete tak spraviť, pretože je to akreditované, čiže uznávané na Slovensku a zas sa vám iba porovnajú kredity.

Autor: Petra Piknová, Študentské noviny