Štúdium v zahraničí si už od svojich skromných začiatkov, od 90. rokov, kedy sme mohli slobodne opustiť hranice republiky a takisto od roku 2004, kedy Slovensko vstúpilo do únie, prešlo mnohými fázami.
Zo začiatku to bolo skôr nóvum pre smelých odvážlivcov. Neskôr mu pribudla nálepka dostupnosti len pre extra študentov, ktorí si mohli dovoliť financovanie formou štipendií vďaka ich excelentnej histórii študijného prospechu.
Neskôr, keď sa aj u nás vytvorila kapitálovo solventná vrstva, štúdium v zahraničí sa stalo žiadanejším (aj keď len pre ,,horných desaťtisíc”).
Zhruba od roku 2008-2009, aj vďaka nevídaným možnostiam podporujúcim mobilitu obyvateľstva EÚ a vďaka rozmachu internetu, a prístupu k informáciám, sa v sektore vzdelávania udiala radikálna zmena.
Univerzity a školy začali naopak sami aktívne vyhľadávať študentské kapacity (aj) v bývalých krajinách východného bloku – a teda aj u nás. Štúdium v zahraničí už viac nie je prístupné len pre najodvážnejších, najbohatších či najlepších študentov.
Jeho brány sú otvorené pre študentov, ktorí majú v sebe ctižiadosť, vôľu, odvahu a sen dosiahnuť na “vrchol sveta”, a ktorí v sebe živia ambíciu rozvíjať svoj potenciál.