Keď nad svojimi začiatkami zahraničí spätne rozmýšľam, chcelo to menej ako veľa odvahy. Stačilo sa len trošku rozhýbať a ostatné sa riešilo tak nejako za pochodu.
Najťažšie bolo samotné rozhodnutie ísť. Sám za seba. Bez priateľov. Bez rodiny. Bez istej práce. S financiami len na začiatok. Ako to zvládnem? Aké to tam bude? Nestane sa mi nič?
Ak sa bojíš, naozaj sa nie je čoho. Aj ty to zvládneš, postupne, krok za krokom. Jediné, čoho sa môžeme v skutočnosti obávať, sme my sami. Toho, ako budeme reagovať v situáciách, ktoré sú nám zatiaľ neznáme.
Všetko ostatné sa poddá!
Nebude to jednoduché. Zbaliť si kufre, rozlúčiť sa s rodinou, s priateľmi. Sadnúť do lietadla a povedať „Tak za rok, čau…“.
No zároveň je to to najlepšie, čo sa dá (a hlavne) pre seba urobiť. Stačí, aby vaša vlastná túžba po úspechu bola väčšia ako strach z prípadného neúspechu.